o množiteľoch a chovateľoch

Obe tieto skupiny ľudí spôsobujú rast mačacej populácie, ale len 1 skupina to robí správne/oprávnene. Vysvetlím rozdiel medzi nimi.

MNOŽITELIA

Množiteľ je každý (naozaj každý) človek, ktorý priamo, či nepriamo spôsobí, že pes/mačka bez preukazu pôvodu (PP) má potomstvo. 

Môže to byť aj vaša susedka, ktorej fenke sa akurát narodili šteniatka aj napriek tomu, že nemá chovnú stanicu a mimochodom vám jedno ponúkla. Môže to byť aj váš strýko z rodinného domu majúci nevykastrovaného kocúra, ktorý pri svojich potulkách nakryl voľne pohybujúcu sa nekastrovanú mačku. A takisto majiteľ tej mačky.

Populácia mačky domácej je premnožená, vonku sa túlajú mačací bezdomovci a títo ľudia k tomuto stavu prispievajú (priamo aj nepriamo) najmä z dôvodu nevedomosti alebo ľahostajnosti.

Množenie je bezcieľna a nepremyslená produkcia mačiat, ktorá nepodlieha kontrole, veterinárne úkony sú vykonávané len, ak si ich majiteľ samice sám vyžiada. Nikto nekontroluje prostredie, v ktorom mačiatka vyrastajú, ani či je vrh tetovaný/čipovaný. Socializácia mnohokrát neprebieha. U množiteľov NIKDY nemáte záruku, že Vaše mačiatko nemá zdravotné problémy a genetické vady. Množenie však zaručuje zisk, majitelia vrhov neodvádzajú dane, ani odvody klubu. 

TYPY MNOŽITEĽOV:

1. Množiteľ "Biznisman"I.

Osoba, ktorá zarába na zvieratách a správa sa k nim ako k tovaru na bežiacom páse. Najhorší typ množiteľa.

Do chovu vloží minimum a snaží sa dosiahnuť maximum za čo najnižšie náklady a čo najrýchlejšie. Chová viac druhov plemien bez PP (najmä tie, čo sú v móde alebo im podobné). V studenej garáži, pivnici, v klietkach, králikárňach, bez pohybu, bez denného svetla, bez kvalitnej stravy a starostlivosti. Bez veterinárneho ošetrenia.

Zvieratá sú nesocializované, agresívne alebo bojazlivé, neprichádzajú do kontaktu s človekom, nepoznajú výcvik či pohladenie.

Cieľ - samice rodiť, samce kryť, mláďatá predať neznalým ľuďom. Hocikomu.

Využívajú každé háranie, až kým celkom samicu nezdevastujú neustálymi pôrodmi. Potom sa jej zbavia. Šťastnejšie sa dostanú k dobrovoľníkom a tí im po vyliečení hľadajú domov, zvyšok je usmrtený, ubitý, priviazaný ku kontajneru či v lese.

Mláďatá sú často potomkami príbuzných jedincov, bývajú degenerované a majú vrodené poruchy. Množitelia ich pária bez poznania princípov genetiky a biológie. Predajú naoko zdravé mláďa, u ktorého sa choroby a defekty prejavia až v novom domove a ťahajú sa s ním po celý život. Ich nový majiteľ si myslí, že urobil výhodnú kúpu "čistokrvného" zvieratka bez PP za lacný peniaz. Pri účtoch za veterinára zistí, že sa prerátal. Šťastný nie je ani nový majiteľ, ani úbohé zviera.

Obeťami tohto typu množenia sú najmä psy.

2. Množiteľ "Biznisman" II (tzv. odrbávač)

Táto osoba chová zvieratá s PP, no mláďatá predáva bez PP. Dôvodmi nevydania PP sú totálne nezmysly, napr.: "narodili sa navyše, narodili sa posledné z vrhu, nechcelo sa mi vybaviť PP a radšej predám lacnejšie,...".

Sú to hlúposti. Nie každý s PP zvieratami ich môže ďalej rozmnožovať. Chovné jedince s PP si musí najskôr uchovniť (dostať povolenie, že sú vhodné na chov). Tieto procedúry majú svoj význam, sú na to zákony. Potom PP dostanú všetky mláďatá bez rozdielu. Vybavenie PP pre mláďatá je najnižšia finančná položka v chove.

Mláďatá bez PP po rodičoch s PP sú množiteľská praktika. Možno by na ten chov dotyčný vôbec nedostal povolenie. Každé krytie psov a mačiek s PP je odobrené poradcom chovu a orgánmi, ktoré chov kontrolujú. Všetky mláďatá po takýchto rodičoch majú nárok na PP, aj keby sa narodili s 3 hlavami!

3. Množenie ako hobby

Človek chová svoje zvieratá s láskou, poskytuje im patričnú opateru a veterinárnu starostlivosť. Napriek tomu ich však množí.

Väčšinou vlastní párik jedného plemena a zisk z ich potomstva berie ako prilepšenie k danej životnej situácii. Títo ľudia nie sú považovaní za "bezcitných" alebo "odsúdeniahodných", len v dnešnej dobe premnoženia domácich spoločenských zvierat len sťažujú celkovú situáciu. Do domovov sa dostanú mláďatá od nich, ktoré sa narodiť nemuseli.

Logicky - nebolo by lepšie radšej znížiť počet zvieracích bezdomovcov, ktorí už na svete sú a čakajú na svoj domov?

                                                                           4. Množenie z mylného presvedčenia

Táto skupina je najbizarnejšia. Svoje zvieratá nadovšetko ľúbia a mnoho pre ne obetujú...ale žijú v mylnom presvedčení, že práve ich zvieratko je najkrajšie, má najlepšiu povahu a tak chcú od nich mláďatá...na pamiatku, pre "dobrý pocit", z nedostatku informácií.

Nedostatok informácií zahŕňa aj starodávnu poveru, že každá samica by mala mať aspoň raz mláďatá. Dnes je to ale už len prežitok, neovplyvní to jej zdravotný stav ani povahu, bolo to mnohokrát dokázané. Takéto množenie by už na svete tiež nemalo mať miesto, keďže máme premnoženie týchto zvierat. 

5. Množiteľ - nezodpovedný majiteľ

Najnezodpovednejší typ, častý na dedinách. Samica počas ruje ujde a stretne samca. Ostatné zariadi príroda.

Vzniknú mláďatá. Tie sa dostanú v lepšom prípade do rúk susedov, známych, rodiny. V horšom prípade sú utopené, zabité alebo spolu s matkou vyhodené z domu.

Toto sa môže na jednom dvore opakovať roky. Humánne riešenie je veľmi jednoduché - kastrácia. Určite lepšie ako mláďatá každú ruju, 2-3 krát do roka. Medzi týmito množiteľmi však bohužiaľ sú aj ľudia, ktorí ani nevedia, čo kastrácia je a je im ľahostajný život nejakých zvierat.

Týmto typom množenia sa najčastejšie množia mačky.

CHOVATELIA

Chovatelia nikdy na svojej činnosti nezarábajú a presne vedia, čo robia. Sú to väčšinou zabezpečení ľudia, ktorí majú chov ako hobby a snažia sa zlepšiť genetický fond daného plemena.

Chov s PP je cieľavedomá plemenitba predovšetkým rešpektujúca zásady genetického zdravia jedinca aj populácie (chov nesmie byť na úkor zdravia). Ide o cielené a premyslené zasiahnutie do reprodukcie, ktoré podlieha kontrole vedúcich orgánov, pod ktorými je chovateľ a jeho chovná stanica zaregistrovaný a vedený. 

Základnou chovateľskou normou je plemenný štandard FIFe v plnom rozsahu. Mačatá z chovu musí byť pred odchodom k novým majiteľom vakcinované, odčervené, tetované/čipované, prihlásené k príslušnému plemennému klubu a mnohokrát tiež skontrolované poradcom chovu. Niektoré kluby vyžadujú aj iné vyšetrenia mačiat pred odchodom od chovateľa alebo kastráciu. Chovateľ dáva dôraz na socializáciu svojich odchovov.

Náklady na chov sú vyššie, než kúpne ceny všetkých mačiatok dokopy. Na chove sa nedá zarobiť a ani to nie je cieľom chovu.

Mačky s PP sú drahé. Ale ich kúpou paradoxne ušetríte - na veterinárnych nákladoch liečenia chorôb z neodborného kríženia. Kúpou takejto mačky neprispievate k zvyšovaniu populácie pouličných mačiek. Ak si nejdete zakladať chovnú stanicu, máte povinnosť (často uvedené v kúpnej zmluve) mačku dať vykastrovať (ak si ju už nekupujete kastrovanú).

PP neznamená, že mačka je určená len na výstavy. PP zaručuje, že Vám vyrastie prototyp plemena, ktoré ste si kúpili, so všetkými výzorovými a povahovými znakmi. Zaručuje, že rodičia zvieratka boli pod veterinárnym dohľadom a kontrolu nad dedičnými ochoreniami v závislosti od plemena. To, že môžete ísť na výstavu, je len bonus pre vás. Rovnako tak väčšina chovateľov dáva do kúpnej zmluvy klauzulu, že ak sa čokoľvek stane a nový majiteľ sa už o zviera nebude vedieť ďalej postarať, je povinný zviera vrátiť do CHS.

Pokiaľ nemáte požiadavky na mačku s PP, adoptujte si ju, podporíte proces znižovania počtu túlavých zvierat, a nie množiteľov. Uvoľníte tým miesto pre ďalšiu mačičku z ulice. Iba výzor podobný ušľachtilému plemenu nič neznamená. Ak netrváte na konkrétnom plemene, tak nepodporujte množiteľov a vezmite čakajúcich na domov.

MOJA LUNA

Mám mačku s PP. Oficiálne sa volá Ottawa Shoemaker`s, ja ju volám Luna. Je to britská čierno-strieborná krátkosrstá mačka s mramorovým vzorom a zelenými očami.

Kúpila som ju v Prahe. Súčasťou kúpy bolo podpísanie kúpnej zmluvy a bola začipovaná. A tiež odčervená, zaočkovaná, testovaná na FIV/FeLV, a ako pri každom plemene náchylnom na HCM, u jej rodičov bola testami táto choroba vylúčená. 

U majiteľov chovnej stanice som spoznala jej mamu Gízu, otca Fabiena aj babku Durango. Má vylúčené všetky genetické ochorenia. Luna sa narodila 17.6.2008 a dodnes V ŽIVOTE NEBOLA CHORÁ!!! Ak nerátam dentálne ošetrenia (zubnému kameňu sa vekom nevyhne žiadna mačka), neminula som na ňu u veterinára takmer nič! 

Na druhej strane, mala som aj kocúra Jacka, britského bieleho modrookého bez PP. Síce nebol hluchý, ako bývajú často modrooké biele mačky, ale tam už to bolo o niečom inom - okrem porúch správania (veľmi agresívne útoky na iné mačky) sme často riešili aj rôzne choroby, nevoľnosti, nechuť do jedla, zvracania, zápaly močáku, podozrenia na PKD a FLUTD. 

Jasné - moju jednorazovú skúsenosť nepokladám za dôkaz, že to tak vždy na 100% je. Ale moja skúsenosť s mačkou s PP aj bez PP je priam ukážková a preto sa s ňou delím.

⭐⭐⭐

Súčasťou dobrovoľníctva v pomoci mačkám je aj neúnavné vysvetľovanie a rozširovanie informácií o množiteľoch. Bola by predsa márna snaha mačkám z ulice pomáhať a zároveň podporovať ich množenie v domácnostiach.

Ponúkol vám niekto na predaj mačiatko bez PP, ktoré si sám "vyrobil"? Odmietnite a udajte rozumný dôvod, vysvetlite situáciu. Takýto človek možno ani nevie, čo spôsobil. S dopytom bohužiaľ rastie aj ponuka. Ideálne je, keď sa množeniu zabráni prevenciou.