1) princíp ochrany zvierat
o čo vlastne ide
Na našej planéte žijú divoké a domáce zvieratá.
DIVOKÉ zvieratá ku svojmu životu nepotrebujú človeka a sú voči nemu plaché. Ich život a populácia závisia od prostredia, kde žijú, od genetickej výbavy, množstva stravy a od predátorov. Ochrana divokých zvierat spočíva v tom, že sa snažíme čo najmenej zasahovať do ich života. Záchrana ohrozených divých druhov je zas o tom, že sa snažíme pre ne vytvoriť čo najbezpečnejšie umelé prostredie, ktoré sa čo najviac podobá ich prirodzenému. Nekrotíme ich, snažíme sa, aby ostali plaché a čo najviac samostatné podobne, ako by to bolo v divej prírode. Divoké zvieratá neživoria. Buď sú zabité predátorom (všimnite si, že aj predátor zabíja rýchlo a korisť dlho netrpí), alebo umierajú od hladu, ak je potravy nedostatok. Netrápia ich tzv. "civilizačné" choroby. Ak umrú na chorobu, väčšinou je to buď v ranej mladosti (po narodení jednoducho neprežijú), alebo v starobe, keď už je organizmus prirodzene zoslabnutý.
DOMÁCE zvieratá vznikli domestikáciou divých a tvoria úplne nové druhy. K životu potrebujú ľudskú starostlivosť, ochranu, veterinárny dohľad a humánnu reguláciu ich populácie. Už nie sú súčasťou prirodzeného ekosystému a absenciou ľudskej pomoci živoria. Ochrana alebo záchrana domácich zvierat spočíva v ľudskej starostlivosti a poskytovaní ich potrieb. Iba s ľudskou opaterou je ich život kvalitný a presne tak je to pre ne prirodzené.
Vezmime si mačku divú (felis silvestris silvestris) a mačku domácu (felis silvestris catus).
Sú to 2 rozdielne druhy.
Mačka divá nepotrebuje k životu človeka. Na Slovensku žije najmä v pahorkatinách a v podhorských/horských lesoch.
Má hustý kožuch (ten chvost...!) so schopnosťou letnej a zimnej srsti, potravu si loví sama, je plachá a číhajú na ňu rôzne predátory. Neumiera pravidelne na podchladenie, parazity, zrážku s autom, vinou človeka a choroby. Neživorí, prirodzene sa dožíva 15-20 rokov. Jej poddruhy, mačka plavá a mačka stepná, sú predkovia dnešnej domestikovanej mačky domácej.
Naopak - mačka domáca je domáce spoločenské zviera. K ideálnemu životu potrebuje teplo, kvalitnú stravu, bezpečné teritórium, veterinárnu starostlivosť, humánnu kontrolu jej populácie a ľudskú spoločnosť. Bez týchto (pre ňu prirodzených) potrieb živorí a dožíva sa cca 4-7 rokov, aj menej. S riadnou starostlivosťou sa dožíva rovnako ako mačka divá, 15-20 rokov.
Mačka domáca zdedila po divých predkoch okrem výzoru aj správanie a pudy. Tu však musím podotknúť, že sa jedná len o zvyšky schopností a nestačia na plnohodnotný samostatný život.
Príklad:
Srsť - niektoré jedince mačky domácej majú schopnosť mať v zime hrubšiu srsť. Stále to však nestačí na to, aby ich ochránil pred zimou tak, ako zimný kožuch mačky divej.
Lov - mačky domáce lovia hlodavce alebo vtáky. Zriedka kedy však svoju korisť aj reálne zožerú a ak áno, nestačí to na pokrytie ich výživových potrieb. Už na to nemajú uspôsobený organizmus. Mačka domáca loví pre hru, nie pre hlad. Práveže dobre živené mačky sú aj najlepšie lovkyne.
Ostražitosť - Podarilo sa vám niekedy pohladiť mačku divú? 🙂 Alebo ju zraziť autom? Prípadne, videli ste niekedy mŕtvu mačku divú? A ak áno, koľkokrát to bolo? Ešte aj tie fotky divej mačky, ktoré som sem dala, by som musela kúpiť, aby na sebe nemali vodotlač 😂 A teraz to porovnajte s tým, koľkokrát ste videli mŕtvu alebo zanedbanú mačku domácu.
Parazity - Mačka divá (a všetky divé zvieratá) žijú s parazitmi v akejsi symbióze - spôsobujú im väčšinou minimálne problémy. Mačka domáca na neriešené parazity vyslovene trpí a malé mača môže kvôli nim aj uhynúť.
Strava - strava prirodzená pre divokých predkov mačky domácej pre ňu samotnú už prirodzená nie je a jej organizmu nestačí. Nezíska všetky potrebné vitamíny a minerály z koristi. Do stravy mačky domácej treba tieto, pre ňu potrebné živiny pridávať.
...atď.
Musím spomenúť ferálne mačky (= pouličky, ferálky, plašanky, tuláčky,...), pretože veľa ľudí ich volá "divé". To, že vôbec takéto mačky existujú, je neprirodzený jav, ktorého príčina je človek. Aj tieto mačky sú felis silvestris catus, čiže domáce, nejedná sa o iný druh. Plachosť a čiastočnú samostatnosť však získali len preto, aby prežili. Nehovoríme tu však o nejakom kvalitnom alebo šťastnom živote - vyššie spomenuté schopnosti zimnej srsti, samonasýtenia atď nemajú. Od mačiek v našich domovoch sa líšia len plachosťou a vycibrenými zmyslami (aby neumreli od hladu a vyňuchali každú možnú potravu). Sú to bezdomovci a príčinou je premnoženie mačky domácej ako takej.
Medzi túlavou a "domácou mačkou" je len ten rozdiel, že tá "domáca" má domov.
No a tu sa už pomaly dostávame k problému, na ktorý poukazuje tento článok/celá stránka a ktorý dobrovoľníci riešia.
Mačka domáca potrebuje svoj domov, kde bude mať potravu, bezpečie, opateru a veterinárny dohľad. No, lenže, mačiek je viac, než takýchto domovov pre ne. Niekoľkonásobne viac, sú skrátka premnožené vinou ľudskej ľahostajnosti. A preto jedine človek ako "pán tvorstva" to môže napraviť.
Ferálne mačky sú tu odvtedy, ako sa mačka domáca začala vôbec chovať, ale ich najväčšie rozmnoženie sa datuje od 2. polovice 20. storočia. Práve vtedy, keď sa síce ľudia naučili chovať spoločenské zvieratá progresívnejším spôsobom, no aj rozmarnejším a zanedbali reguláciu ich populácie. Topenie mačiatok je zastaralý a krutý spôsob regulácie, čiže ak nebol vtedy dostupný iný spôsob, je celkom pochopiteľné, že sa tomu ľudia bránili.
Dnes ale máme 21. storočie a už dávno máme oveľa humánnejšie metódy a spôsoby chovu. Starších ľudí dlhodobo žijúcich rovnakým spôsobom života možno nezmeníme, ale môžeme začať od seba a vychovať novú, zodpovednejšiu generáciu ľudí s takým prístupom k divým aj domácim zvieratám, ktorý je prospešný pre obe strany.
Dobrovoľníci, záchranári zvierat, občianske združenia a iné neziskové organizácie sa teda snažia znižovať populáciu mačiek a humánne zabraňovať ich rozmnožovaniu. Nielen tých ferálnych, pretože žiaľ ľudské rozmary ešte stále spôsobujú množenie a rast mačacej populácie a logicky sa to potom odrazí aj na počte mačiek-bezdomovcov. Keďže reguláciu populácie domácich spoločenských zvierat bohužiaľ zatiaľ zákon na Slovensku nerieši, všetko robia dobrovoľníci bez nároku na odmenu. Len preto, že im na tom záleží.
Človek by si pomyslel, že je to práca so zvieratami, no kdeže - je to najmä práca s ľuďmi. Pretože ľudia sú tí, ktorí svoje zvieratká nechajú rozmnožovať sa, ľudia si zvieratá adoptujú, ľudia poskytujú opateru, ľudia zabíjajú a ubližujú, ľudia pomáhajú.