mačka jedináčik vs. mačka a spol.

Prečo zvyknem ponúkať malé mačiatka na adopciu k inej mačke alebo spoločne aspoň po 2 ks? Kde je problém pri "sólo" mačiatku?

Keď sa na mačky pozrieme z hľadiska jej tolerancie alebo prístupu k iným mačkám, môžeme ich rozdeliť podľa veku na 4 základné typy:

1) mačiatko do 3 mesiacov

Ako píšem v článku o dočaske (2. časť o mačacej mame s mačatami), mačiatko do 3 mesiacov absolvuje veľmi dôležitý interakčný kurz so svojou matkou a súrodencami, aby sa naučilo byť správna mačička a nemalo poruchy správania. Učí sa, že na linku sa neskáče, že prílišné poškriabanie a pokúsanie bolí, učí sa používať škrabadlo a taktiež všetkým ostatným pravidlám domácnosti (napr. kedy sa spí, žerie, hrá...). Stáva sa ale, že voľajaké zachránené mača nemá matku a/alebo súrodencov. Tým pádom ho síce ponúkam k adopcii, ale tento kurz mu žiaden človek nikdy nedokáže nahradiť. 

Iná mačka však áno! Pre takéto mača je priam ideálne, aby sa adoptovalo do domácnosti, kde je dospelá mačka. Potrebuje od nej "pár výchovných" a potrebuje po nej opakovať. Musí sa jej vtierať, pobádať ju ku hre a dospelá mačka ho musí odmietať, syčať a vrčať naň. Mačiatko sa tak učí výstražným signálom a opatrnosti. Aby preň nebol svet gombička a dostalo troška rozum, ktorý mu môže v budúcnosti zachrániť život/zdravie. Časom sa dospelá mačka k mačiatku v hre pridá a nasleduje učenie hrou. Aj keď tieto hry a "súboje" vyzerajú dravo, na 99% mačka mačiatku neublíži. 

Ak by sa aj mačiatko adoptovalo k inému mačiatku, prípadne spolu s rovnako starým súrodencom, ešte vždy je to lepšie, než keby išlo do nového domova samé. Ak by išlo samé, treba rátať s tým, že sa mu bude treba veľmi často venovať a tiež, že ostane vždy svojské a niektoré veci bude náročnejšie ho naučiť (napr. aby neskákalo na kuch. linku alebo si nebrúsilo pazúriky hocikde). Sú to ešte malé, nerozumné bábätká a všetky mačiatka sú v tomto veku v podstate rovnaké - malé neriadené strely, ktoré potrebujú všetko vidieť, všade byť, všade vyliezť, všetko uloviť a podobne. Druhá mačka im pomôže extrémy tohto správania usmerniť.

2) mačiatko od 3 mesiacov do cca 6 mesiacov

Tu sa už začína formovať povaha jedinca. Dá sa približne odhadnúť, či sa mača viaže viac na človeka, alebo na ostatné mačky. Avšak ešte vždy je lepšie a mača to ocení, keď sa adoptuje k inej mačke, či už k dospeláčke, alebo k mačaťu podobného veku a temperamentu. Je ideálne, ak v tomto veku idú do nového domova súrodenci.

Jedináčik tohto veku si bude vyžadovať veľa veľa pozornosti a hier, bude Vás budiť v noci a bude chcieť pravidelné naháňačky. Bude ho všade plno a bude Vám vo všetkom asistovať. Na túto vekovú kategóriu najviac platí tzv. mačací paradox - 2 mačky nevyžadujú toľko pozornosti a starostlivosti, než 1. Pretože ak by malo byť mača v tomto veku samé, čoskoro sa začne nudiť a odnesú si to Vaše závesy, kvety a nábytok. V tomto veku sa už odo mňa adoptovali aj jedináčikovia, ale napr. Sophiu (5mes.) mi práve kvôli týmto problémom vrátili a napokon išla do domova ku kocúrikovi. Bola za to veľmi vďačná, že už má aj kamaráta. Pri adopcii napr. súrodencov, aj keby sa začali uprostred noci naháňať, stačí ich vyvrieť zo spálne, aby Vás nerušili. Pri jedináčikovi toto nie celkom ide - bude mňaukať a dobýjať sa k Vám, aby nebol sám.

Ak mám v dočasnej opatere mačatá bez matky, majú za sebou ten interakčný kurz so súrodencami alebo s mojou dospelou mačkou Pusinkou, ktorá ich vyškolí. Nemôžem povedať, že by som sa vyslovene bránila "sólo" adopcii v tomto veku, ale budúci majiteľ si musí byť vedomý vyššie písaného. Ak mám ale možnosť umiestniť mača do nového domova k inej mačke, rozhodne to uprednostním, pretože život vo dvojici je pre mačky oveľa krajší.

3) junior (6 mes.-2 roky)

Takéto mača má už povahu vykryštalizovanú a podľa nej by malo ísť do vhodného nového domova. Sú povahy, ktoré to zvládnu aj samé, ale mačacieho kamoša podobného temperamentu by tak či tak veľmi ocenili.

Tu sa to delí na mačky odchované od mačiatka v dočasnej opatere a na mačky stiahnuté z ulice po 6 mesiacoch veku. Tie čerstvo z ulice sú prvé týždne v bezpečí domova vo fáze "som rada, že som rada" a tým pádom sa s nimi ľahšie pracuje a sú vďačné za akýkoľvek domov - zvyknú si teda ľahšie na život jedináčika. 

U mačky, ktorá je v dočaske od mačiatka a dosiahne tento vek, si pozorne treba všímať povahu a interakcie s inými mačkami. Ak je mačka často nalepená na človeku a ostatné mačky si nevšíma, zvládne to aj ako jedináčik. Ak väčšinu jej aktivity zaberajú hry s ostatnými mačkami, v novom domove sa ako jedináčik bude nudiť a človek jej plnohodnotne druhú mačku nenahradí. Čiastočne by však mohol 🙂

4) dospelá mačka (od 2 rokov)

Dospelé mačky väčšinou život jedináčika zvládajú. Samozrejme, aj im sa treba patrične venovať - hrať sa s nimi, rozprávať sa s nimi, tráviť s nimi čas a dodržiavať určité rituály.

V tomto veku sa zvyknú občas objavovať aj "vlci samotári", t.j. mačky, ktoré byť jedináčikom vyslovene vyžadujú a ostatné mačky netolerujú, ale to je skutočne ojedinelý prípad - väčšina mačiek si na kamaráta zvykne. Hovorím však o tom, že ak je treba, dospelé mačky samotárstvo zvládnu a ak niekto chce vyslovene len 1 mačku, mal by si adoptovať dospelú.

Aj tu existujú výnimky a extrémne spoločenské mačky, ktoré samy trpia, ale tiež je to ojedinelé. Dospeláčka si správnym prístupom zvykne aj na samotu, aj na mačací kolektív. Je to ideál pre mačkárov - začiatočníkov; povaha je hotová, zlozvyky známe a správanie predvídateľné.

PRVÝ KONTAKT NAVZÁJOM CUDZÍCH MAČIEK

Ak si niekto k svojej mačke adoptuje ďalšiu, a je jedno, či mača alebo dospelú, zo začiatku budú na seba syčať a vrčať. Je to úplne normálne správanie a vyskytuje sa vždy. Môžu sa aj pošermovať labkami alebo navzájom prefackať. Je úplne bezpredmetné usudzovať, že si spolu nesadli a nemôžu byť spolu; toto správanie ešte potrvá minimálne týždeň. Práve z tohto dôvodu sa po párdňovom kontakte nedá posúdiť, či budú alebo nebudú kamošky.

Treba si to predstaviť tak, že do kráľovstva jednej mačky vtrhol votrelec. Kráľovná nevie, čo si o ňom myslieť, či je dobrý a či zlý, či ju ohrozuje alebo či je pre ňu nebezpečný. Preto reaguje preventívne - zastrašuje ho zvukmi a pohybmi. Votrelec však tiež chudák netuší, či sa dostal do dobrého alebo zlého kráľovstva a tiež reaguje preventívne + nechce nahnevať kráľovnú, čiže skôr väčšinou (nie vždy) submisívne. Toto je dobré nechať tak, nech obidve mačičky sami časom zistia, že ani z jednej strany nehrozí žiadne nebezpečenstvo.

Platí tu, že čím je votrelec drzejší, tým viac sa ho domáca micka bude snažiť umravniť. Preto to najviac schytá malé, odvážne a bezprostredné mača. V skutočnosti mu ale mačka neublíži a jej správanie má voči nemu výchovný charakter. Domáca micka môže zo začiatku úplne zmeniť svoje zvyky a správanie - aj to je normálne, pretože musí byť v strehu kvôli votrelcovi. Behom niekoľkých týždňov až mesiacov sa však všetko dá postupne do normálu a mačičky, aj keby sa náhodou neskamarátili, naučia sa navzájom rešpektovať a v pohode spolunažívať. Spoločnosť tej druhej ocenia najmä počas Vašej dovolenky.

Uľahčiť prvé stretnutie neznámych mačiek môžete tak, že si ešte pred adopciou vymenia hračky. Budú predpripravené na pach cudzej mačky a tým pádom ich už prítomnosť nového jedinca neprekvapí až tak. Áno, možno budú potom pred tou novou mačkou hrať najväčšiu drama queen, ale tá pachová stopa na tej hračke má význam. Je jedno, či sa s tými hračkami hrali; druhá mačka ich pach vyňuchá 😉

Dôležité: po príchode novej mačičky navýšte počet WC. Stačí zopár jednoduchých, otvorených naviac. Čím viac, tým lepšie - ich počet závisí aj od veľkosti Vášho bytu/domu. Ako sa mačky začnú časom navzájom rešpektovať, počet WC môžete postupne znižovať. Najnižší počet WC by mal byť rovnaký, ako je počet mačiek. 

Tu by som opäť poukázala na výhodu adopcie súrodencov - tí budú bez problémov používať aj 1 WC (ak sú 2).

Príklad:

Máte mačku a adoptujete si ďalšiu (je jedno, či mača alebo dospelú). Dajte 3 WC. Ak máte mezonet alebo dom s poschodím, na každé poschodie dajte 2 WC. WC-ka treba strategicky rozmiestniť, aby každá mačka mala súkromie a necítila sa pri vykonávaní chúlostivej záležitosti, kedy je zraniteľná, ohrozená.

Napríklad, ja bývam v 2-garsónke 40m² a max. počet WC, ktoré sa mi sem zmestia, je 3. Tým pádom, ak mám v opatere 5 mačiek, riešim to extrémne častým čistením (aj 5-10x denne). Našťastie, takýto stav mám výnimočne, väčšinou mám v byte naraz 3 mačky.

Na videách zachytený prvý kontakt 2 cudzích mačiek:

1) dospelá + mača

2) dospelá + dospelá

3) mača + mača (najjednoduchšie)

Na videách je vidno zježené chvosty, rôzne zvuky a drámu prvého kontaktu. Netreba sa však toho báť a dať tomu minimálne mesiac času, pretože spoznávanie sa a návrat ku starým zvykom mačkám trvá.

MAČKA & PES

Mačky a psy môžu spolu celkom pekne nažívať, ako je to v mnohých domácnostiach realitou. Dokonca by som povedala, že niektoré mačky (najmä tie samotárske, ktoré neznesú iné mačky) si so psami rozumejú viac, než s druhou mačkou. Alebo aj nerozumejú, no naučia sa ich lepšie akceptovať, než mačaciu konkurenciu.

Ako psa chápe mačka? Rozhodne nie, ako inú mačku. Veľký pes je pre mačku predátor a malého považuje za akéhosi mimoriadne otravného tvora, asi ako kríženca dieťaťa a mačaťa. Stredný pes je niečo medzi tým 😅

Všetko ale závisí od psa, od mačky len čiastočne. Existujú psy, ktoré majú veľmi silný lovecký pud nezávisle od plemena a nie je možné ich to odnaučiť. K takým rozhodne micka nepatrí, pretože by sa stala jeho korisťou. Keďže sa v psoch nevyznám, neviem, či sa pes dá v tomto nejako vycvičiť.

Veľmi veľa záleží od toho, ako svojho psa poznáte a aký s ním máte vzťah. Pokiaľ máte priateľského psa, ktorý nemá tendenciu ubližovať iným tvorom, mačka si na neho celkom určite zvykne a dokážu spolu nažívať. Tak, ako mačka vs. mačka, aj títo dvaja budú potrebovať najmä čas. Vo všetkých prípadoch ale mačke zabezpečte vysoké škrabadlo, kam sa pes nedostane a kde mačka nájde svoj kľud. Tiež ju kŕmte na vyvýšenom mieste, kde jej to pes nezožerie.

Taktiež je rozdiel, keď ide mačka k psovi a naopak. Či je pes šteňa alebo dospelý, či je mačka mača alebo dospelá. Ideálne je, ak je aspoň 1 z dvojice mláďa. To ale neznamená, že by sa nemohla spriateliť dospelá mačka s dospelým psom! Len je to jednoduchšie so šteňatami a mačatami 🙂

Môže sa stať, že pes od mačky na začiatku zinkasuje zopár škrabancov a ak budú mierené na oko, môžete s ním skončiť aj na pohotovosti, preto je potrebné tomu predísť tak, že zo začiatku zvieratá izolujete. Izolácii pomôže samostatná zatvárateľná izba, karanténna klietka alebo detská ohrádka, ktorú pes nepreskočí a mačka sa cez ňu dostane. Mačka aj pes postupne zistia, že navzájom pre seba nepredstavujú hrozbu. 

článok bude pokračovať