prečo ponúkam mačky len do interiéru so zabezpečenými oknami sieťkou

To, či je mačka "vonkajšia" alebo "vnútorná", záleží len od Vás.

ukolísaná ostražitosť

Sú 2 typy ľudí v tomto ohľade.

1) Myslia si, že držať mačku dnu je oberanie o slobodu.

2) Myslia si, že púšťať mačku bez dozoru von je nezodpovedné.

Som ten 2.typ.

Nejdem tu nikoho z 1.typu presviedčať, že sa to dá aj inak. Idem ozrejmiť, aké dôsledky to má a prečo.

Nie je dňa, aby se neobjavil na "internetoch" smutný príspevok typu:

- "stratila sa nám mačka, nechápem, ako je to možné, pretože NIKDY PREDTÝM neutiekla"

- "mačku nám zabilo auto, ale naša mačka nikdy nechodila na cestu, vždy sa autu vyhla"

- "naše mačičky niekto otrávil...(*milión vulgarizmov)...ako to niekto mohol spraviť?"

- "mačka bola zastrelená poľovníkom, nechápem komu vadila, však chodila len na pole loviť myši..."

- "mačka nám vypadla z okna/balkóna,  ako sa to mohlo stať...."

atď.

Ak by sme to mali formulovať správne: mačku nám zabil, otrávil, zrazil, zastrelil človek.

Človek za volantom, poľovník, zlý sused alebo nejaký primitív. Tiež bol človek ten, ktorý mačku stratil alebo dopustil, aby vypadla z okna.

Lenže -

Vinníkom nebolo auto, trávič, pes, poľovník, neobratná mačka v okne, okoloidúci či zlý sused - toto boli akurát vykonávatelia.

Vinníkom bol ten, kdo mačku v slepej láske vystavil smrteľnému nebezpečenstvu.

Najhoršia vec, aká sa môže mačke stať, je to, že sa stratí. Zopár šťastlivých si dokáže nájsť potravu v kolónii pouličných mačiek (ak také nájde a ak ich niekto prikrmuje), ale pre väčšinu týchto domácich miláčikov znamená strata pomalú a bolestivú smrť v agónii - hladom, zimou, zraneniami, smädom, horúčavou....atď.

Bežná smrť a strata mačiek žijúcich pol-na pol interiér-exteriér - to je realita, ktorá bola, je a vždy tu bude. Aj keď na svete istý pozitívny progres vo vzťahu k zvieratám prebieha, je to pomalý proces a vždy sa môže niečo stať, bohužiaľ. Taký je život. Ale my týmto tragédiám vieme predísť alebo aspoň ich zminimalizovať. Ak chcem mať mačku, musím pre to aj niečo urobiť a rátať s tým, že mi to zmení každodenné návyky.

Mačka si vždy bude chodiť kedy chce, kam chce a kade chce, robiť si čo chce a ak má možnosť, každú jednu využije. Preto je to predsa mačka. Od toho sme tu ale my - jej majitelia, ktorí jej tie možnosti máme zodpovedne určovať, pretože sa nazývame pánmi tvorstva a veľa vecí môžeme pozitívne ovplyvniť.

Mať mačku je ako mať večné 3-ročné decko. To tiež nepustíme samé von. Síce nerada prirovnávam zvieratá k ľuďom, ale len ak sa jedná o poľudšťovanie, pretože to narobí veľa škody (ľudia a zvieratá majú odlišné potreby). Toto nie je poľudšťovanie - mačka vs. 3-ročné dieťa - v princípe je to rovnaká zodpovednosť dospelého človeka za menšieho a slabšieho tvora.

Jasné - pre mačku je vonku toľko lákadiel a dobrodružstiev! Dokonca si ich niekedy užívajú tak naplno, že zabudnú na ostražitosť. Takže súhlasím - mačky, ktoré sa voľne pohybujú vonku (aj napriek tomu, že majú majiteľa) - takým je svetovo!

Až dovtedy, kým nie sú "vonkajšími vplyvmi" - rozumej poväčšine ľudským faktorom - otrávené, zrazené, zahryzne ich pes alebo ich zastrelí nejaký dobrý sused, ktorému skrátka mačky vadia, prípadne sa stratia a uhynú dlhým utrpením.

Po inzercii stratenej mačky nasleduje príspevok na internete plný dojatia s preklínaním áut, trávičov, psov a ich majiteľov, poľovníkov, susedov, zosnulej obeti slobody sa zapáli virtuálna sviečka, vytapetuje sa slziacimi anjelikmi a srdiečkami a uzavrie sa to alibistickým "za dúhou už je jej dobre a nič ju nebolí, amen". 

Nič to ale nevyrieši a smrť, ktorej sa dalo predísť, to nezvráti. Ľudia si dokonca zaobstarajú novú mačku a chovajú ju rovnakým spôsobom bez toho, aby sa zo straty alebo smrti predošlej nejako poučili - tu sa mi zastavuje rozum.

No a potom sú tu ferálne ("túlavé") mačky. Vonku sa narodili, vyrástli, vonku sa vyznajú, ľudí sa boja, majú plachosť i ostražitosť, už z hľadiska domestikácie a hygienických návykov skrátka žijú čisto v teréne, stodole, záhrade, v meste, behajú si, divočia si - samozrejme aj ony na to občas doplatia a dožívajú sa výrazne nižšieho veku, než mačky majúce majiteľov.

LENŽE - tie stratené mačky, zabité autom či nenávistným susedom z veľkej väčšiny nie sú tieto ferálne mačky. Väčšinou sa jedná o kontaktné mačky majúce domov/majiteľa!

Vyspia sa na gauči, dostanú raňajky, pomaznajú sa, potom sa idú prebehnúť. Sú to pološelmy. Hýčkáme ich na gauči. Striedavo im ukazujeme život domáceho vymojkaného povaľača a navzdory tomu ich vypustíme von za "slobodou". Reflexy majú zachované, ale zároveň sú ukolísané domácou pohodou. Nezvládnu predvídať tak dobre, ako ferálne mačky! Pud takej perfektnej sebazáchovy ako ony nemajú a je našou povinnosťou ich ochrániť, ak sme ich majiteľmi. Rovnako tak sa denno-denne strácajú mačky z nezabezpečených pozemkov - možno sa budete diviť, ale každá "samovenčiaca" mačka raz zabočí zle a nebude sa vedieť vrátiť. Alebo ju niekto premiestni (sama som to ako malé hlúpe nevedomé decko robievala, lebo som si chcela "ponosiť v náručí mačičku").

A tu začína problém.

Mačacie šelmy tu boli pred nami, slobodne behali a lovili. Boli to divoké zvieratá. Dnešná mačka je domáce spoločenské zviera a život vonku zvládne len ostrieľaná, plachá "ferálka", ktorá ešte pamätá ostražitosť a vychovala ju ulica. K ferálnym mačkám sa pristupuje inak a aj schéma pomoci pre ne je o niečom úplne inom. 

Aj ja som raz zrazila mačku. Vletela mi pod kolesá, nemala som šancu jej osud zvrátiť. Určite to však nebola mačka ferálna, bola to dedinská mačka, ktorú púšťajú von. Mladý nekastrovaný kocúr to bol, cca do 1 roka veku. Našťastie to bolo rýchle a netrápil sa dlho. A nie, necítim sa byť vinná. Keď som kontrolovala, či sa mu dá ešte pomôcť, bezmocnosť bola silná. Zbytočná smrť, ktorej sa dalo predísť, keby bol jeho majiteľ zodpovednejší a nenechal ho tárať sa. Ten kocúr netušil, že mu hrozí na cestách nebezpečensvo, jeho majiteľ to však buď musel vedieť, alebo mu to bolo jedno!

Takže ak niekto bez hnutia brvou dokáže prijať fakt, že na tej zbytočnej smrti mačacieho maznáčika má leví podiel - potom prijme i fakt, že ja svoje odchované, vyliečené, vymaznané a vypiplané mačky ponúkam na adopciu len do zodpovedného interiérového prostredia, kde im nehrozí takéto, úplne zbytočné nebezpečie.

Pokiaľ mačku z nejakého dôvodu von púšťať musíte, mrknite aspoň návod, ako riziko, ktorému bude vystavená, čo najviac zminimalizovať.

Chcete mať  čisto "vonkajšiu mačku"? Nasypte si na záhradu granule. Určite si vás nejaká "ferálka" s radosťou adoptuje 😉 Ale akonáhle sa z nej stane mojkáčik a dovolí vám skrotiť si ju, už ste za jej bezpečie zodpovední vy.